Zázrifské Pobehaňä 2022
JK

Zázrifské Pobehaňä 2022

Nechce sa mi sadnúť do auta a 3,5 hodiny krútiť volantom. Chcel som sa len premiestniť z domu k Jogošíkom bez šoférovania. Plánoval som vyraziť o 18:00 do Zázrivej na preteky, ale som na záhrade a pomaly sa idem baliť. Čo čert nechcel, nejaká potvora mi vletela do oka a ešte ma aj uštipla. Bolelo to ako keď sa popŕhlite, no bolo to na oku. Ľahol som si a začal oko chladiť a dúfal, že nebude opúchať. Po nejakej hodine sa to zlepšilo, dobalím veci a sadám do auta. Cesta kupodivu ubieha celkom dobre, až na pár poľských pretekárov, to bola pohoda. Do Zázrivej k Jogošíkom prichádzam pre polnocou a Aďa na mňa pozerá (nespoznala ma), že akože čo tu idem robiť, parkovisko je plné. No nakoniec sa jedno  miesto našlo.

Ráno sedím v aute a idem na prvý spot. Prvý hmmm, idem po nejakej poľnej ceste a tuším, že som zle. Stres. Nadávam, že som si nestiahol gpx trasy, no po chvíľke stresu, zisťujem, že som celkom blízko trasy a aj miesto vyzerá dobre. Jeden foťák do ruky a druhý si dám na lavičku a občas cvaknem diaľkovou spúšťou aby boli vidieť aj kopce.

Štartovalo sa o 7:00 najdlhšia trasa a najkratšia o 8:30, nafotím snáď všetkých bežcov. Následne sa presuniem do Terchovej na rozhľadňu, ale čaká ma stánie na semaforoch, keďže v doline opravujú cestu. Zastavím na parkovisku a šlapem do kopca. Spotím sa akoby som bol v saune. Občerstvovačka na tomto mieste má svoje čaro. Každý si musí vystúpať hore na rozhľadňu. Pohľady niektorých pretekárov stoja za to. Pofotím pár záberov a presuniem sa na Syrex, kde je tiež občerstvovačka. Atmosféra na oboch občerstvovačkách je neskutočná.

Od občerstvovačky sa uberám do kopca a nájdem pár miest kde spravím fotky. Stretnem pár známých tvárí a zasa sa presuniem na iné miesto, pre zmenu do cieľa, kde nafotím atmosféru, únavu, radosť, jednoducho emócie. Ešte ma čaká jedno fotenie, na holiach, ale to už je len taká čerešnička a nakoniec ani nevyjdem hore kam som chcel, pretože začalo hrmieť a bežci odtiaľ prichádzali osprchovaný, dokonca aj trochu zrýchlili keď začalo hrmieť.

Presuniem sa ešte raz do cieľa kde chcem nafotiť vyhlásenie, ktoré však už prebehlo. Nafotím ešte pár bežcov, prehodím s nimi pár viet, rozlúčim sa s Aďou a spať nakoniec neostávam u Jogošíkov, pretože som nabitý emóciami a energiou ako by som si šupol veeeeľa redbullov. Odšoférujem cestu na jeden záťah na pohodu a o 23tej parkujem doma. Teším sa na posteľ a hlavne v nedeľu sa možem venovať fotkám, spraviť selekciu a nejakú základnú postprodukciu. Baby chceli trošku vymazať vrásky a vyrážky, ale márne som ich hľadal, neboli nikde darmo beh robí peknú pleť.

Poďakovanie patrí všetkým dobrovolníkom ktorý boli na trase a pomáhali s organizáciou, šošovicová polievka od Domči v cieli bola výborná, takisto kávička od Habesh padla vhod, ďakujem za to. Aďa a Janko spravili pretek, ktorý je TOP.

Fotogalériu nájdete juroko.pro