West Carpathian Challenge
JK

West Carpathian Challenge

Počuli ste niekedy o West Carpathian Challenge? Priznám sa, že ja teda nie. Čo to vlastne je? V skratke je to Slovenská bikepackingová výzva stredného rozsahu, ktorá je vhodná pre MTB/Gravel, chodcov/bežcov a kolobežkárov. Trasa má 590km a 14500m prevýšenie a ide mimo asfaltové cesty (nejaké percento asfaltu tam je) s jedným kontrolným bodom. Pokiaľ by ste sa o preteku chceli dozvedieť viac tak navštívte ich stránky.
Keď ma Miri kontaktovala, že chce nafotiť pretek a povedala mi niečo viac o preteku, tak som vedel, že to bude zážitok a skúška zároveň. Keď bol čas tak som si prečítal pár blogov o minulom ročníku, pár pretekárov má svoje osobné blogy a dajú sa z toho celkom čerpať potrebné informácie. 
Pretek štartoval v piatok  5.8 o 9:00, rozhodol som sa vyraziť na miesto štartu deň dopredu, aby som sa mohol stretnúť nielen s pretekármi ale aj organizátormi akcie.


Vo štvrtok sa varil guláš, čapovalo sa pivo a radler od Urpineru, samozrejme prebiehala registrácia. Prešli sme si trasu, čo by bolo možné fotiť na akom mieste. Porozprával som sa s pár pretekármi a získal od nich nejaké informácie. Niekto zvolil taktiku ísť trasu nonstop, niekto mal vytipované miesta kde bude spať. Keďže som bol pojazdný tak som sa vždy mohol presunúť na nejaké zaujímavé miesto a nafotiť pretekárov.  

West Carpathian Challenge 2022
Ráno v deň štartu som nafotil nejaké fotky před štartom, ale následne som sa presunul asi 3km za štart a vyhliadal pretekárov. Druhý fotograf mal na starosti nafotiť pretekárov na štarte a potom sa presunúť na jeden bod na trati, prípadne sa po ceste zastaviť na jednom mieste a spraviť pár snímkov na jednom mostíku.
Keď prebehol posledný pretekár, tak som išiel fotiť nad Kvačiansku dolinu, tušil som, že prvého už nestihnem, no pár ľudí som nafotil a presunul sa do Podbielu. Bohužiaľ slnko bolo pomerne silné a cez obed sa tam nedali spraviť pekné fotky, nasleduje presun do sedla Príslop, odkiaľ som pokračoval pešo smer Poľana, našiel som pekné miesto na fotenie, kde som chytil aj prvých pretekárov. Kopec na ktorom fotím je celkom výživný a pár pretekárov zosadne z bicykla a pokračuje pešo. Slnko pečie jako šialené. 

Podvečer sa presuniem k Jogošíkom kde aj prespím. Návšteva je příjemná, ale majú kopec práce z novou terasou tak na dlhé rozhovory nie je čas. Mne stačí posteľ a sprcha. Večer pozerám na tracker a nikto sa nehýbe. Hovorím si, že je to divné a tak dám niekoľko krát aktualizovať pozície, ale stále mi to ukazuje všetých na rovnakom mieste. Nejak sa nevzrušujem nad tým, je noc a komu by sa chcelo šlapať v noci. Ráno vyrážam nad Terchovú, keď mám lepší signál tak si obnovím stránku a… ajhľa nejak sa to pohloa pomerne dosť, takže predsa len v noci nespali. Za chvíľu som v sedle Lutiška a odtiaľ idem pešo na miesto kde budem fotiť. Podmienky od včerajšieho dňa sa trochu zmenili, je zamračené a chystá sa dážď, takže svetlo je rozptýlené. Nafotím skupinu ľudí v priebehu 3 hodín a presúvam sa na Kohútku, kde ma čaká hmla. Takže balím veci a idem na kontrolný bod od Červeného Kameňa. Tu už čakajú na pretekárov pochutiny tak ako na štarte, guláš, pivo, radler, servis bicykla, tyčinky Chimpanzee, ale aj sprcha a možnosť si pospať.

Spravím pár fotiek aj z tohoto miesta a presúvam sa na Vršatecké Podhradie, kde si zasa nájdem miesto na fotenie. Keď sa začne stmievať zbalím veci a presuniem sa k autu, kde si navarím (rozumej zohrejem) hotové jedlo od Express menu. Mal som možnosť vyskúšať nejaké veci od nich, no nie všetko mi od nich chutí. Boloňská omáčka a ani kapsičky banán-čoko a štrúdl, mi teda nechutili, naopak Ratatouille už bolo v kategórii, ešte si to objednám, no a v kategórii toto si dám sú kaše na sladko. Som na parkovisku sám, ľahnem do auta a spím, občas v noci príde auto, hudba naplno a po chvíli odíde. Ráno na parkovisku plechovky od pitia a MCDonalds sáček a v ňom nedojedené jedlo, pritom smeťák je ani nie 5 metrov.


Ráno sa rozhodujem kam idem fotiť podľa toho kde sa nachádza skupina ľudí, vybral som si dedinu Selec a tak sa presuniem. Po príchode mi dvaja cyklisti miznú v lese a hovorím si, že nemá zmysel za nimi ísť, autom sa tam nedostanem a aj keby som vybehol tak oni už sú preč. Hľadám na mape nejaké miesto na fotenie a presuniem sa autom o pár km pred Selec. Zastavím při zákaze vjazdu a pokračujem pešo, našiel som si krásne nasvietenú cestu, po chvíli mi to nedá predsa len som na asfaltovej ceste a pozriem na trasu, no som mimo o 20 metrov, takže sa presuniem na ňu a hľadám iné miesto. Po chvíli som na lúke a tak sa rozložím. Napadne ma skúsiť jednu vec, ktorú som nemal možnosť otestovať. V rukách fotím na OM1 s teleobjektívom a na batohu mam starší foťák so širším sklom a spúšťam ho cez mobilnú aplikáciu kde vidím ako snímok bude vypadať, stačí len keď príde pretekár a otestujem to. Výsledok za to stojí, nie? Ja som na spodnej časti lúky a druhý foťák nado mnou a sníma iný uhol pohľadu.
Nezdržím sa dlho len do nejakej pol 11, potom ma čaká už len cesta domov.

Fotogalériu z preteku nájdete TU.