Bol som milo prekvapený, keď ma SUT pozvali na fotenie preteku Javornícka 100. Boli mi doporučené, nejaké body, kde by mohli byť pekné fotky, takže som si naštudoval trasu a zistil som, že ju poznám z preteku WCC (West Carpathian Challenge).

S Verčou som sa dohodol, že pôjde so mnou na pretek, prešli sme si spolu trasu a uistil som ju, že nenachodíme viac ako 12km.

Tešil som sa, že budem mať parťáčku na fotenie. Ráno vstanem pred 4:00, dáme si raňajky, ja kašu a Verča jogurt, dobalíme veci a hodíme ich do auta. Ako nastupuje do auta, tak mi hovorí, že je jej nejak zle od žalúdka no a aj vyzerá nejak zle. Nič s tým nenarobím, ospravedlňuje sa mi, ale hovorím jej nech je v kľude pôjdem aj sám, len nech je v poriadku.

Sadám teda do auta s miernym meškaním a nastavujem navigáciu na prvý bod, kde budem fotiť. Cesta ubieha celkom v pohode keďže je sobota a ešte k tomu skoro ráno. Do dediny prichádzam tesne po 6:30. Rýchlo si nahodím batoh na chrbát, zapnem mapy aby som sa čo najkratšou cestou dostal na hrebeň. Po pár metroch som mimo dedinu a idem po lesnej cestičke, zrazu vidím nejaký pohyb v húštine. Ostanem stáť a ostrím, nádherný jeleň, rýchlo sa skloním a vyberám foťák, postavím sa a on si veselo odklusal, no nevadí, zážitok to bol pekný, vidieť takú majestátnosť na 10metrov.

Kráčam do kopca, odbočujem, ale po chvíli zisťujem, že idem zlým smerom, rýchlo sa vraciam a už vyťahujem foťák, pretože bolo odštartované a nerád by som niekoho zmeškal.

Blížim sa na vybrané miesto a zatiaľ som nikoho nestretol. Po chvíli prichádza prvý pretekár, takže jako vždy som to stihol na poslednú chvíľu. Fakt nechápem ako sa mi začiatok skoro každého preteku niečo pokazí a musím riešiť veci za pochodu. Našťastie vždy to dopadne dobře. Stretávam známe tváre ultra pretekov, nebudem radšej menovať, lebo niekoho zabudnem spomenúť a …

Prichádzaja zadný voj a ja si ešte spravím fotky Malej Fatry a frčím do auta. Samozrejme zasa som zišiel z trasy, ale zašiel som si len 500m.

Sadám do auta a nastavujem druhý spot na fotenie. Mám kopec času je to zhruba 30ty kilometer a tak sa v kľude najem a idem sa prejsť a nájsť miesto kde budem fotiť. Po dvoch kilometrech zisťujem, že som prišiel na miesto, kde som fotil WCC ako prechádzajú mláku, viem že ak pôjdem tým smerom tak tam nenafotím nič zaujímavé. Otáčam sa a idem na vybrané miesto.

 Fotím pretekárov a pomaly sa sťahujem k autu. Odkiaľ chcem ísť na opačnú stranu a nafotiť niečo tam. Na opačnú stranu je fajný kopček, takže si tam sadnem a čakám. Nikto tu asi nebude bežať, ale to mi nevadí, aspoň nafotím niečo iné. Trošku sa hrám s nastavením, tak aby som mal jednu foto takú ako som spravil kedysi na Štefánik trail.

Pomaly stúpam do kopca a zrazu vidím rozhľadňu, pretek síce po nej nejde ale výhľad je super takže nafotím niečo z vrchu. Keď prichádzam k nej, dochádza mi prečo tam nikto nejde. Celá rozhľadňa je z dreva a je zhnitá, schodisko zbortené a už len samotná prítomnosť, že stojím pod takou stavbou mi naháňa hrôzu. Odchádzam sklamaný preč. Vraciam sa na trasu preteku, kde stretávka Aďu, Janka a Uška, prehodím s nimi pár slov, ale jedným okom sledujem, či sa niekto nerúti z kopca. Pomaly sa presúvam zasa k autu a autom chcem ísť na Kasárne a odtiaľ na Veľký Javorník. Prichádzam na CP, spravím pár foto v zazemí a pomaly sa presúvam na vrchol. Tešil som sa na krásny západ slnka ako mi ho predpovedal Janko. Je zamračené a začína mrholiť. Po chvíli to ustane. Dostávam sa postupne k vrcholu, kde spravím pár fotiek, krásny západ slnka sa nekoná, padá šero a zle sa fotí, tak sa presúvam k autu a odtiaľ do cieľa. Tento rok som na tom mieste už druhý raz. Chvíľu fotím, porozprávam sa s pár ľuďmi a dostávam výbornú paradajkovú polievku. Únava je na mne vidieť a tak sa rozlúčim a idem spať do auta. Nechcem sa porovnávať s pretekármi, ja mám v nohách len niečo málo cez 20km s batohom cca 10kg (2 telá, 3 objektívy, pitie, jedlo, oblečenie, lekárnička…) občas nejaké výpady s batohom na chrbte, ale občas som si aj ľahol na zem a fotil v leže. 

Bol to parádny pretek, perfektne zorganizovaný a ľudia vysmiaty, teda aspoň keď videli foťák tak sa usmievali. Krásna príroda, no čo viac si človek môže priať?

Všetky fotky nájdete TU.